Starostlivosť
Starostlivosť
Pohyb- nemecký ovčiak má vyššiu priemernú potrebu pohybu. Aspoň jedná z denných prechádzok má trvať aspoň hodinu a čím fyzicky náročnejšia bude, tým lepšie ( pre zdravého dospelého a trénovaného psa ). Prechádzky sú potrebné nielen kvôli vyprázdneniu a pohybu. Predstavujú pre psa veľa nových podnetov forme dosiaľ neznámych pachov a situácií. Aby sa vonku nenudil, treba mu obmieňať trasy aj program: niekedy cyklistika, inokedy plávanie. Nemecký ovčiak spravidla rád pláva a ešte radšej bude neúnavne z vody aportovať.
Vybavenie- ak žije pes v dome alebo byte, môže spať buď v pelechu, alebo v izbovej búde. Niektorí chovatelia preferujú búdy, v ktorých sa pes cíti chránený, do ktorých si schováva obľúbené hračky alebo maškrty, kam za nim nemôžu deti. Ocení ich každý chovateľ, ktorý učí na búdu svojho psa už od šteňacieho veku, pretože tam na kratšiu dobu svojej neprítomnosti môže psa bezpečne odložiť- a v bezpečí budú aj elektrické káble, topánky a spomínaný gauč. Doba trávenia v búde musí zodpovedať času, po ktorý je šteňa schopné zadržiavať moč, alebo má byť bytový koterec natoľko veľký , aby v nej mohol byť okrem miesta na ležanie aj voľný kút pre navrstvené noviny. Búdy sa vyrábajú aj s posuvnými stenami, takže „rastú so psom“. Ak má žiť pes vonku, potom musí byť koterec umiestený tak, aby z neho videl na vchod do domu. Ideálne je miesto v tieni a mimo prievan. Búda v koterci musí spĺňať všetky štandardy pre zimné obdobie, tzn. mať predsienku so závesom, vnútri byť primerane veľká, dostatočne zateplená, vyhrievateľná pre prípad tuhých mrazov a kvôli čisteniu ľahko rozoberateľná. Podložky do búdy a pelech musia byť dostatočne mäkké, pretože z tvrdého ležania sa psom robia nepekné a pravdepodobne aj bolestivé odreniny.
Starostlivosť o srsť- na rozčesanie sú potrebné podľa typu srsti hrabličky- špeciálny hrebeň na kratšiu tvrdú srsť, alebo pre dlhosrstý variant nemeckého ovčiaka kefa; ďalej hrebienok s hustejšími zubami na vyčesávanie prachu a prípadných cudzopasníkov. U psov žijúcich celoročne v byte nie je pĺznutie viazané na ročné obdobie, pretože prebieha vlastne neustále a srsť je potom potrebné vyčesávať denne, aby nesplstnatela. Česaním sa včas odhalia drobné ranky, blší trus, prichytené kliešte- čiže možné zdroje ťažkostí, ak by sa problém včas neobjavil. Navyše sa pri starostlivosti o srsť posilňuje aj vzájomné puto medzi človekom a psom. Kúpanie je potrebné len vtedy, keď sa pes zašpinil; pre bežný domáci režim stačí po prechádzke opláchnuť laby v prenosnom plastovom umývadle.
Starostlivosť o pazúriky- prerastané pazúriky sa môžu vzpriečiť na roštoch alebo medzi dlažobnými kockami a na každom tvrdšom povrchu kĺžu. Pes si tak môže privodiť jednorazové poranenia, dlho sa ťahajúci problém s kĺbmi alebo si dokonca osvojiť nesprávny chod, pretože dlhé pazúriky ho nútia chodiť s roztiahnutými prstami. Zlomený alebo rozštiepený pazúr psa bolí a vzhľadom na umiestnenie na exponovaných labkách sa len ťažko hojí a do tela sa tak môže dostať infekcia. Poškriabané parkety alebo nočné budenie cvakaním pazúrikov o podlahu je snáď pre majiteľa psa dostatočnou motiváciou, aby prerastené pazúriky včas riešil. Sú k tomu treba len kvalitnejšie kliešte na pazúriky a trocha cviku, aby sa odstránili skutočne len špičky pazúrikov, kde nie sú nervy. Zanedbané pazúriky môžu byť citlivé až do končekov. Prerastenú srsť na labkách medzi prstami je nutné strihať, aby sa v nej nezachytávali cudzie predmety- vetvičky, kamienky alebo hrudky snehu.
Starostlivosť o uši- uši šteniat nemeckého ovčiaka sú čiastočne sklopené a stavajú sa ( často jedno po druhom ) až časom. Šteňatá môžu mať uši vtiahnuté dovnútra, alebo úplne zvesené, prípadne prevrátené vzad. Väčšinou sa postavenie uší samo postupom času upraví. Nielen v čase, keď sú uši čiastočne zatiahnuté ale aj v dospelosti môžu nemecké ovčiaky trpieť ušnými zápalmi. V rámci prevencie treba uši často prezerať, v prípade potreby čistiť ( nie však tyčinkami, ale špeciálnym prípravkom na čistenie uší ).
Starostlivosť o chrup- predovšetkým medzi štvrtým a ôsmym mesiacom, kedy sa postupne nahrádzajú mliečne zuby za trvalé, musí majiteľ kontrolovať, ako výmena prebieha, resp. či niektorý vytrvalejší „mliečňak“ nespôsobuje zlý rast zuba druhého. Ostatne s prehliadkami chrupu sa má začať čo najskôr- už preto, aby bol pes do budúcnosti zvyknutý, že sa niekto zaoberá ( aj ) stavom jeho zubov. Dospelý pes má dostávať žuvacie kosti, ktoré potláčajú usadenie zubného plaku. Ak sa majiteľovi zdá, že to nie je postačujúci spôsob a že zvieraťu začína páchnuť dych, je dôraznejším riešením odstraňovanie plaku pomocou zubnej kefky a zubnej pasty, všetko samozrejme v špeciálnom prevedení pre psov. Ak už problém dospel, tak ďaleko, že sa z plaku začína tvoriť zubný kameň ( najčastejšie na zadných stoličkách ), je najvyšší čas navštíviť veterinára a zubný kameň nechať odstrániť. Inak kameň postupne odhalí krčky, vytvoria sa abscesy, zuby sa začnú uvoľňovať...,čo psa bolí, zhoršuje príjem potravy i jej trávenie a vylučovanie- a aj mladý a nádejný pes tak môže mať razom po výstavnej kariére.
Usadzovaniu zubného plaku možno čiastočne alebo niekedy aj úplne zabrániť podávaním vhodnej potravy: okrem spomínaných žuvacích kostí a byvolích koží aj niektorých skutočných kostí, prípadne granulovanej stravy.
Starostlivosť o stravu- dnes je na trhu toľko značiek a typov hotových krmív, že sa v nich laik ťažko vyzná. Isté je, že v prvých dňoch, kedy si novopečený majiteľ privedie domov šteňa nemeckého ovčiaka, bude kŕmiť rovnakou značkou, na ktorú bol pes doteraz zvyknutý: šteňaťu zostane aspoň je dna istota v inak úplne novom svete a tiež človek môže v prípade akejkoľvek zdravotnej komplikácie vylúčiť ako jej dôvod zmenu krmiva. Avšak aj pre dospelých nemeckých ovčiakov je typické, že pri akejkoľvek zmene stravy trpia na hnačky; ak teda vznikne akýkoľvek dôvod na prechod na inú značku alebo typ krmiva, musí byť prechod pozvoľný- pokojne aj mesiac. U šteniat nemeckých ovčiakov sa musí dodržiavať ( ako u všetkých väčších plemien ) stravovací režim tak, aby nerástli prudko, na úkor kvality kostrového aparátu. To, čím bol nemecký ovčiak ako šteňa kŕmený, sa odráža nielen na telesnej stavbe, ale aj na kvalite jeho srsti. Okrem hotových kompletných zmesí ( granulovaných, konzervovaných, mrazených...), prispôsobených pre konkrétnu veľkosť a vek psov a obsahujúcih vo vyváženom pomere všetko, čo pes v určitej vekovej fáze ku svojmu vývinu potrebuje, existujú aj krmivá nekompletné, ku ktorým sa musí doplniť niekedy mäso či prílohy. Niektorí chovatelia svojim psom pripravujú krmivo sami doma varením a dopĺňajú ich rôznymi prílohami, vitamínmi a minerálmi; taka príprava je však náročná nielen na čas, ale aj na rôzne prepočty toho, čo všetko do misky pridať šteňaťu, čo dospelému psovi, čo seniorovi alebo ťažko pracujúcemu či športujúcemu zvieraťu. Keby chcel niekto svojmu psovi dopriať len mäso, nijako by mu tým neprospel, ba naopak: nemecký ovčiak je schopný stráviť potravu približne rovnakého zloženia, ako jeho divokí predkovia alebo dajme tomu vlci: teda nielen svalovinu, ale aj kožu, srsť, chrupavky, niektoré kosti ( nie hydiny, králikov a ošípaných ) a hlavne vnútornosti, ktoré ( v prípade bylinožravcov ) obsahujú natrávené zelené krmivo. Ničím neobohatenými bielkovinami, teda čistým mäsom, sa psovité šelmy nikdy neživili a neživia. Hitom poslednej doby je prírodná, teda nevarená strava: niektorí zástancovia tejto myšlienky podávajú svojim psom surové mäso ( pozor- nikdy nie bravčové! ) vrátane kostí bez toho, aby si naštudovali, čo ďalšieho je v tomto prípade ešte potrebné. V skratke možno povedať, že čas a ( elektrickú ) energiu, ktoré ušetria nevarením, vzápätí stratia mixovaním surovej zeleniny; mixér v tomto prípade musí nahradiť všetky tie bachory a čepce.
Množstvo krmiva- nemecký ovčiak má mať tzv. suchý vzhľad: rebrá nie sú na pohľad nijako zrejmé, ale dajú sa nahmatať. Prekrmovanie vedie k obezite a tá, ako je známe, k predčasnému opotrebovaniu organizmu, starnutiu a smrti. Ako sme sa už zmienili, psy v rôznych životných etapách majú svoje odlišné potreby čo sa týka množstva potravy, rovnako ako sú rozdiely medzi psami intenzívne pracujúcimi a ich kolegov, ktorí vyrazia maximálne trikrát denne do parku a rohom. Dokonca aj rovnako staré a rovnako vyťažené psy majú svoje individuálne potreby a je len na majiteľovi, nakoľko ich odhadne.
Zábava- hračky musia byť robustné, aby vydržali aj tvrdšie zaobchádzanie, nerozpadli sa a pes nezhltol ich časti. Niekoľkokrát spomenuté kosti- predovšetkým hovädzie- dokážu tiež okrem správneho vplyvu na zažívanie a na hygienu chrupu po značnú dobu nemeckého ovčiaka aj zabaviť. ( Planéta zvierat, 2011 )