Volám sa Miša a založeniu tejto webovej stránky predchádzal dlhoročný obdiv k plemenu Nemecký ovčiak a tiež fakt, že som chcela dať dokopy všetky informácie o plemene, ktoré som doposiaľ našla. Možno sa hodia napr. niekomu, kto s NO ešte nemá žiadnu skúsenosť.

Pre Nemeckého ovčiaka som sa rozhodla ešte v detstve, keď som si prezerala atlas psích plemien a zaujal ma pes s vĺčim výrazom. Toto plemeno mi už vtedy prišlo také prirodzené a pritom elegantné a navyše všestranné. Nepochádzam z kynologickej rodinny a dokonca u nás ani nikto nie je psíčkar. Práve to sa stalo kameňom úrazu, keď som doma začala žobroniť o psa. Jasne, že najradšej by som už vtedy brala NO / čo by v tom veku bolo asi ťažko reálne :) / ale tak veľmi som chcela nejakého psa, že mi to bolo jedno. Napokon sa mi podarilo prehovoriť / no skôr umučiť ustavičným a otravným prosíkaním ;) /mamu a pristala na to s podmienkou, že to bude pes a malého vzrastu. Neotáľala som a hneď som začala zháňať, ale nenašla som psa podľa maminho gusta a tak som domov priniesla fenku Tinu ( kríženec krížencov; čierna s pálením ). Keď už nič, tak aspoň veľkosť som splnila. Samozrejme, že bolo doma z toho veľké haló a aj keď si na Tinu zvykli aj tak nechceli fenku a po prvých šteniatkách som sa s ňou musela rozlúčiť. Našťastie som si mohla vybrať jedného psíka z vrhu a tak som prišla k svojmu druhému psovi Kellymu. Ani neviem, či som si vybrala ja jeho alebo on mňa. Od začiatku zo všetkých šteniat najviac za mnou chodil. :) Kelly bol strašne fajn pes! Mal takú slnečnú labradorskú povahu a zbožňoval deti. Mal aj sfarbenie ako žltý labrador ale povahou bol kľudnejší ako Tina. Dožil sa u nás krásnych 13 rokov a ukázal mi, čo je to psia vernosť a aké silné puto vzniká medzi človekom a psom. Keď už bol pán dôchodca som začala uvažovať nad tým, že by som si splnila túžbu z detstva o ovčiakovi a tak som si domov priniesla Lorana. Kelly s nami pobudol ešte následných 6 mesiacov a potom odišiel vo svojich 13 rokoch. Bol to silný zážitok lebo to vyzeralo ako keby cítil / a podľa mňa aj naozaj cítil /, že nastal jeho čas odísť. Nikdy predtým sa nestalo, aby sa mi tak uprene a dlho díval rovno do očí a stále mi chodil pri nohe ako najlepšie vycvičený pes a na druhý deň odišiel. Nemožem si ani dnes pomôcť, bolo to ako rozlúčka. Asi bolo všetko dobre načasované lebo tým, že som už v tom čase mala Lorana, tak som to znášala o niečo ľahšie aj keď chýbať bude stále a nie len mne, ale celá rodina na neho stále spomína. 

Počas toho ako som mala Kellyho som si domov poprinášala aj slimáky, jaštericu, mačky a dlho som mala akvarijné rybky z ktorých sa u mňa darilo najviac guramám.

Zo všetkých zvierat si najviac neviem predstaviť svoj život bez psa. Páčia sa mi mnohé plemená, ale najviac obdivujem nemeckého ovčiaka. 

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk