KOŽNÉ OCHORENIA
Nové prístupy v terapii kožných problémov
Koža je najväčším orgánom tela psov a mačiek. Jej hlavnou funkciou je oddeliť a chrániť vnútorné prostredie organizmu od prostredia vonkajšieho. Plní však aj ďalšie dôležité funkcie ako sú: tepelná regulácia, zmyslová funkcia, vylučovacia apod. Nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že zdravotný stav kože je „zrkadlom“ celkového zdravotného stavu a priznajme, že krásna srsť je i chválou chovateľa a okrasou zvieraťa. Zdravá srsť ale môže rásť iba zo zdravej kože...
Preto, aby koža správne plnila všetky svoje funkcie, musí byť zaistený dobrý zdravotný stav, adekvátna výživa a správne zoohygienické podmienky. Pokiaľ tieto skutočnosti nie sú splnené, koža „ochorie“ a musíme vyhľadať odborníka na dermatológiu.
Odborné veterinárne publikácie uvádzajú, že choroby kože a kožných derivátov ( tu zaraďujeme u psov a mačiek predovšetkým ochorenia očných viečok, pazúrov, vonkajšieho zvukovodu uší a paranálnych ( análnych ) vačkov, predstavujú až jednu tretinu všetkých pacientov prichádzajúcich do veterinárnej ambulancie. Prispievajú k tomu predovšetkým nepriaznivé životné podmienky, znižujúca sa odolnosť imunitného systému a nevhodná výživa našich psov a mačiek.
Základnou charakteristikou kožných ochorení je nie len vysoké % postihnutých psov a mačiek, ale tiež veľké množstvo príčin spôsobujúcich kožné problémy. Medzi hlavné príčiny kožných ochorení môžeme zaradiť napr.: víry ( psinka, papilomavirus, vírová imunodeficiencia mačiek ), baktérie ( povrchové a hlboké zápaly ), mykotické ochorenia ( dermatofytózy ) parazity ( demodikóza, svrab, cheilecie, zabĺšenie, zaklieštenie ), endokrinné poruchy ( ochorenie štítnej žľazy, nerovnováha pohlavných hormónov ), ochorenia z poruchy imunity ( hypersenzitívne reakcie- atopia alebo alergia na krmivo a autoimunitné ochorenia- pemfigus ), poruchy pigmentácie a keratinizácie, nutričné poruchy, vrodené poruchy, psychogénne dermatózy...
Vysoký počet „kožných“ pacientov, mnoho rôznych príčin ochorenia kože, stále vyspelejšia, ale tiež náročnejšia diagnostika a liečba týchto pacientov, vedú ku vzniku špeciálnych veterinárnych pracovísk so zameraním na dermatologických pacientov.
Medzi základné kroky stanovenia diagnózy patria: anamnéza ( vrátane vyplnenia dermatologického dotazníka ), podrobné klinické vyšetrenie celého tela a jeho povrchu, dermatologické laboratórne metódy ( základné: kožný zoškrab, vyšetrenie Woodovou lampou, mykologické a bakteriologické vyšetrenie, rozšírené: biopsia a cytologia kože ).
Po stanovení správnej diagnózy je ďalším krokom voľba najvhodnejšej liečby a vyhodnotenie prognózy ( úspešnosti liečby ).
Pri liečbe kožných ochorení je spektrum prípravkov, z ktorých môže veterinárny lekár vyberať tiež veľmi rôznorodé a záleží hlavne na príčine konkrétneho kožného ochorenia. Hlavný rozdiel je v tom, či lekár použije terapiu s lokálnym (povrchovým ) účinkom ako sú: roztoky, masti, peny, šampóny, zásypy apod. alebo je jeho voľbou terapia s celkovým ( systémovým ) účinkom formou tabliet, kapsúl, poprípade injekčné alebo infúzne.
V poslednej dobe sa niektoré postupy vo veterinárnej dermatológii zmenili.
Jednou zo zásadných zmien je posun od celkovej liečby systémovými antibiotikami a antimykotikami k vysoko účinnej lokálnej terapii a tiež v prevencii kožných ochorení. Jedným z hlavných dôvodov pre podun k lokálnej terapii je enormný nárast rezistencií celkovo na antibiotiká ( vznik multirezistentných stafylokokov ), ktorý vznikol práve vďaka zlej „antibiotickej“ politike v minulých rokoch. A u antimykotik je situácia bohužiaľ obdobná.
Preto sa stále viac dermatológov prikláňa k používaniu veľmi účinnej lokálnej terapii pomocou speciálnych medicinálnych šampónov pre psy a mačky.
Veľmi sa osvedčili účinné látky ako chlorhexidin, mikonazol a ďalšie. Je však potrebné, aby tieto látky boli v dostatočnej koncentrácii, popr. sa vzájomne kombinovali v jednom prípravku ( momentálne je na českom a slovenskom trhu napr. špecialita vo forme šampónu Malaseb, ktorý je dostupný iba na veterinárny predpis ). Je nutné zdôrazniť , že pri použití šampónu- lieku je nutné zo strany chovateľa presne dodržať doporučený postup použitia a časy pôsobenia. Všetci sa potom vyhnú sklamaniu, že požadovaný efekt nesplnil očakávania.
2% chlorhexidin je účinnou antibakteriálnou látkou nie len na stafylokoky, ale tiež aj napr. na G-bakterie ako sú pseudomonády. Často je liečba vhodne zvoleným lokálnym preparátom dostatočná.
Antimykotikum mikonazol je výbornou lokálnou alternatívou pre liečbu kvasinkových dermatitíd ( lokalizovaných alebo generalizovaných ) ktorých pôvodcovia sú napr. Microsporum alebo Trichophyton spp.
Ďalším dôvodom voľby lokálnej terapie je tiež zníženie množstva používaných celkových liekov a urýchlenie klinického úspechu. Tým sa mnohokrát predíde vedľajším nežiadúcim účinkom a zníži sa tiež finančná náročnosť liečby.
Preventívnym šampónovaním je potom možné udržať bakteriálnu populáciu na koži u alergických psov a mačiek v zníženom množstve, ktoré pacientom nespôsobuje problémy a predíde sa opakovanému použitiu antibiotík/ antimykotik.
Ďalším novým prístupom v dermatológii je voľba špeciálnej výživy, či už použitím prípravku napr. vo forme kapsúl, tabliet, sirupov...alebo kŕmením špeciálnymi dermatologickými diétami. Výhoda týchto diét je v tom, že nemusíte každý deň „bojovať“ so svojim psom alebo mačkou, aby tabletku alebo kapsulu prijali, ale iba im podáte „ich diétu“ do misky. K najčastejším diagnózam, ktoré veľmi dobre reagujú na podávanie špeciálnych diét patrí alergická dermatitída. Tá sa môže ďalej deliť na:
- potravinovú alergiu, ktorá sa prejavuje kožnými a zažívacími ťažkosťami. Tu je najvhodnejšie zvoliť diétu s obmedzeným počtom surovín s nízkou alergenitou ( napr. jahňacie, kačacie mäso alebo diéta bez svaloviny iba s vajcami ).
- atopiu, ktorú napomáhajú zvládať unikátne vysoké hladiny omega-3 mastných kyselín GLA z brutnákového oleja + zvýšené hladiny zinku, selénu, argininu, vitamínov A, E a B-komplex + vysoko kvalitné a ľahko stráviteľné bielkoviny.
- kombinovanú alergiu- najnovším prístupom je voľba diéty s hydrolyzovanou bielkovinou ( napr. z lososa , kedy sa molekulárna hmotnosť bielkoviny zníži natoľko ( pod 10000 daltonov ), že ju imunitný systém „nerozpozná“ a tým pádom na ňu nijak nereaguje.
Záver: Pri liečbe kožných ochorení by nemalo byť podceňované využitie lokálnej terapie, ktorá liečbu v mnohých prípadoch urýchli, zľavní a často obmedzí vznik možných nežiaducich reakcií, rovnako ako voľba špeciálnej výživy. Vhodná diéta buď eliminuje príčinu problému a/ alebo podporí funkciu imunitného systému a potencuje účinok terapie. ( MVDr. Mudráková, 2013 )